Slovensko v hľadáčiku ruskej kyberšpionáže: ako funguje tichý nepriateľ vo vašej sieti

Keď sa v médiách objaví titulok o „ruských hackeroch", väčšina ľudí si predstaví niečo dramatické: zablokovanú nemocnicu, vypnutú elektrinu, uniknuté heslá. Realita kyberšpionáže je väčšinou úplne iná: tichšia, pomalšia a práve preto nebezpečnejšia. Tento článok vysvetľuje, ako takéto operácie fungujú, prečo sú také ťažko odhaliteľné a čo si z toho môže odniesť bežná firma aj jednotlivec. Ako ilustráciu použijeme aktuálny prípad: zistenie, že terčom rozsiahlej ruskej kybernetickej kampane sa v roku 2026 stalo aj Slovensko.

Čo je to vlastne kyberšpionáž

Kyberšpionáž je forma spravodajskej činnosti, pri ktorej útočník preniká do počítačových systémov nie preto, aby ich zničil alebo zablokoval, ale aby z nich dlhodobo a nepozorovane získaval informácie. Na rozdiel od ransomvéru, ktorý sa chce čo najrýchlejšie prejaviť (zašifruje dáta a žiada výkupné), cieľom špionáže je presný opak. Zostať v systéme čo najdlhšie neodhalený.

Prečo je "tichý" útok nebezpečnejší

Paradoxne, útok, o ktorom sa dozviete hneď, je z dlhodobého hľadiska menej škodlivý než ten, ktorý zostane skrytý roky. Kým sa firma alebo štát spamätáva z výpadku spôsobeného ransomvérom, dá sa presne určiť, čo bolo poškodené, a škody opraviť. Pri špionáži sa útočník roky pohybuje po sieti, číta internú komunikáciu, kopíruje dokumenty a mapuje, ako organizácia funguje a obeť sa to často dozvie až vďaka náhode, chybe útočníka, alebo keď mu na stopu prídu spravodajské služby inej krajiny.

Ako fungujú štátom podporované hackerské skupiny (APT)

Skupiny ako tá, ktorá stála za útokmi na Slovensko, sa v odbore označujú skratkou APT – Advanced Persistent Threat (pokročilá pretrvávajúca hrozba). Tento pojem hovorí sám za seba:

• Advanced (pokročilá) – útočníci majú prístup k sofistikovaným nástrojom, často vyvíjaným priamo pre nich, a k zdrojom, aké si súkromný hacker nemôže dovoliť.
• Persistent (pretrvávajúca) – cieľom nie je jednorazový prienik, ale dlhodobá, opakovaná prítomnosť v systéme, niekedy aj celé roky.
• Threat (hrozba) – za skupinou zvyčajne stojí štátna štruktúra (spravodajská služba alebo armáda), nie osamelý útočník či kriminálna organizácia hnaná ziskom.

Konkrétny príklad: skupina Turla

Skupina, ktorá je podľa Európskej únie zodpovedná za nedávne útoky na Slovensko a ďalšie krajiny EÚ, sa nazýva Turla a je spájaná s ruskou tajnou službou FSB. Je to jedna z najstarších známych APT skupín vôbec a jej aktivita sa sleduje približne 15 rokov. Za ten čas si vybudovala povesť jednej z technicky najvyspelejších skupín na svete práve preto, že sa dokázala dlhodobo vyhýbať odhaleniu.

Nielen Slovensko

Slovensko rozhodne nie je jediným cieľom. Medzi zasiahnuté krajiny EÚ patria aj Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Holandsko, Cyprus, Rumunsko a Fínsko. Únia v reakcii na tieto zistenia prijala doteraz najrozsiahlejší balík sankcií v rámci kybernetického sankčného režimu. Postihnutých bolo deväť jednotlivcov a štyri subjekty napojené na ruské spravodajské služby. Škodlivé kybernetické aktivity Ruska odsúdili aj členské štáty NATO.

Čo si takéto skupiny berú na mušku

APT skupiny si vyberajú ciele veľmi cielene – nejde o náhodné rozosielanie škodlivého softvéru, ale o dôkladne pripravené operácie zamerané na organizácie, ktoré majú prístup k hodnotným informáciám. Typicky ide o:

• kritickú infraštruktúru (energetika, doprava, vodárenstvo) – lebo jej narušenie alebo len poznanie jej slabín má strategickú hodnotu,
• vládne inštitúcie a ministerstvá – kvôli prístupu k politicky citlivým informáciám,
• zbrojársky a obranný priemysel – kvôli technologickému know-how a informáciám o vojenskej pomoci,
• energetický sektor – kvôli jeho významu pre fungovanie štátu aj ako nástroj nátlaku.

Presne tieto štyri oblasti boli podľa doteraz zverejnených informácií terčom aj na Slovensku – útočníci sa dostali do systémov viacerých vládnych inštitúcií a zamerali sa na kritickú infraštruktúru, energetiku a zbrojársky priemysel.

Prečo sa o takýchto útokoch dozvedáme tak neskoro (a niekedy vôbec)

Jedna z najdôležitejších vecí, ktorú treba o kyberšpionáži pochopiť, je časový rozostup medzi prienikom a jeho odhalením. Kým pri ransomvérovom útoku sa obeť dozvie o probléme v priebehu hodín, pri špionážnych operáciách typu APT sa priemerný čas od prieniku po odhalenie počíta na mesiace až roky.

Na Slovensku sa verejnosť o incidentoch dozvedela nie z vlastnej iniciatívy zasiahnutých inštitúcií, ale až po tom, čo si na situáciu posvietili investigatívni novinári. Toto nie je špecificky slovenský problém, organizácie na celom svete majú tendenciu podobné incidenty nezverejňovať, či už z obavy o reputáciu, z bezpečnostných dôvodov (aby útočník nevedel, že bol odhalený), alebo jednoducho preto, že si ich prítomnosť v systéme dlho nevšimnú.

Ponaučenie: ak sa spoliehate na to, že by ste o vážnom prieniku do vašich systémov "určite vedeli", je to častejšie mylný predpoklad než realita.

Čo z toho vyplýva pre firmy a jednotlivcov

Netreba byť ministerstvom ani prevádzkovateľom elektrárne, aby sa vás téma kybernetickej bezpečnosti týkala. Niekoľko praktických záverov:

• Cielené útoky nekončia pri veľkých inštitúciách. Menšie firmy sú často zaujímavé ako "vstupná brána", ak sú dodávateľom alebo partnerom väčšej organizácie, útočník sa cez ne môže dostať ďalej.
• Základná kybernetická hygiena stále rozhoduje. Väčšina úspešných prienikov, vrátane sofistikovaných APT operácií, začína banálne – phishingovým e-mailom, neaktualizovaným softvérom alebo slabým heslom.
• Segmentácia a monitoring siete skracujú "dobu prežitia" útočníka. Cieľom obrany pri tomto type hrozby nie je len zabrániť prieniku (to sa nedá garantovať na 100 %), ale skrátiť čas, počas ktorého sa útočník môže v sieti pohybovať nepozorovane.
• Nová legislatíva (NIS2) nie je len byrokracia. Smernica EÚ o kybernetickej bezpečnosti rozširuje povinnosti aj na firmy, ktoré doteraz neboli žiadnym spôsobom regulované – oplatí sa zistiť, či sa týka aj vás.
  
  

Ako sa v téme ďalej vzdelávať

Kybernetická bezpečnosť je odbor, ktorý sa mení rýchlejšie než väčšina ostatných. Techniky útočníkov aj obrany sa priebežne vyvíjajú, a preto sa jednorazovým naštudovaním témy nedá vystačiť nadlho. Ak chcete rozumieť hlbšie, ako podobné hrozby fungujú a ako sa pred nimi brániť, oplatí sa sledovať odborné podujatia a vzdelávacie programy.

Jedným z nich je konferencia HackerFest - česko-slovenská konferencia venovaná najnovším hackerským praktikám a spôsobom obrany proti nim. Najbližší, už 14. ročník sa uskutoční 8. októbra 2026 v hybridnej forme, s prednáškami streamovanými naživo z Prahy a následným prístupom do archívu záznamov. Je určený predovšetkým IT riaditeľom, bezpečnostným manažérom a špecialistom, ale prihlásiť sa môže ktokoľvek, koho téma zaujíma.

Popri jednorazových konferenciách existuje aj rastúca ponuka kurzov v oblasti IT bezpečnosti od základov kybernetickej hygieny pre firmy, cez prípravu na certifikácie v oblasti etického hackingu či riadenia rizík, až po špecializované školenia pre správcov kritickej infraštruktúry a súlad s NIS2. Vzhľadom na to, že hrozby tohto typu sa neustále menia, priebežné vzdelávanie na úrovni jednotlivca aj celej organizácie patrí medzi najúčinnejšie formy obrany.