Ešte pred rokom mnoho firiem testovalo AI skôr zo zvedavosti. Skúšalo sa, čo dokáže chatbot, či vie AI napísať lepší email, alebo nahradiť prvý draft prezentácie. Bola to hračka na okraji pracovného procesu. Užitočná, ale nie nevyhnutná.
Dnes je situácia iná. Stačí pozrieť sa na to, ako sa správajú najväčšie firmy na trhu. Meta v roku 2026 oznámila prepúšťanie tisícok ľudí s tým, že časť produktivity, ktorú doteraz zabezpečovali zamestnanci, dnes zvládne AI a firma to verejne komunikuje ako mechanizmus, nie ako dôsledok zlých výsledkov. Podobne sa správajú aj ďalší veľkí hráči, ktorí investujú desiatky miliárd dolárov do AI infraštruktúry. Otázka, ktorú si firmy kladú, sa zmenila. Už to nie je „má AI potenciál?“, ale „sú naši ľudia pripravení pracovať v AI-assisted prostredí, a ako rýchlo sa to dá dosiahnuť?“
Poďme sa na to pozrieť trochu hlbšie – nielen ako na technologický trend, ale ako na zmenu, ktorá už teraz prebieha v štruktúre práce, miezd a zručností.
Čo hovoria dáta – nie je to len pocit
Keď sa povie „AI mení trh práce“, ľahko to zostane len pri všeobecnej fráze. Realita je konkrétnejšia a dá sa podložiť číslami z viacerých nezávislých analýz.
Goldman Sachs odhaduje, že globálne je automatizáciou pomocou AI ohrozených približne 300 miliónov pracovných miest, pričom proces adaptácie firiem bude trvať približne desať rokov. Pri postupnom prechode by to znamenalo nárast nezamestnanosti o približne 0,6 percentuálneho bodu, čo je výrazne menej dramatické číslo, než by sa na prvý pohľad zdalo, ale len za predpokladu, že zmena prebehne postupne, nie naraz.
Práve tempo je kľúčové slovo. Podľa analýzy PwC, ktorá vychádza z viac než miliardy pracovných inzerátov naprieč šiestimi kontinentmi, sa už dnes formuje to, čo PwC označuje ako „dvojrýchlostný trh práce“. Firmy, ktoré AI využívajú najintenzívnejšie, zaznamenali v roku 2025 rast produktivity o 34 % oproti roku 2018 – v porovnaní s 24 % u firiem, ktoré AI využívajú najmenej. Ešte výraznejší je rozdiel pri najlepšie performujúcich firmách v rámci AI-intenzívnych odvetví: tam produktivita vzrástla až o 163 %. A azda najdôležitejšie zistenie znie prekvapivo optimisticky – firmy, ktoré AI najviac využívajú, pritom nezamestnanosť neznižujú, ale naopak, počet zamestnancov u nich rástol rýchlejšie (52 %) než u firiem s nízkym využívaním AI (36 %).
To znamená jednu vec: AI sama o sebe nie je dôvodom na prepúšťanie. Je dôvodom na to, aby sa zmenilo to, čo od zamestnancov firma očakáva.
Dve rýchlosti, jeden trh
Jeden z najzaujímavejších konceptov, ktorý PwC vo svojej analýze popisuje, je rozdelenie pozícií na „profesionalizované“ a „demokratizované“.
Profesionalizované pozície sú tie, kde AI prevezme rutinné úlohy, a tým sa zvyšuje dôležitosť ľudského úsudku, odbornosti a rozhodovania, napríklad rádiológovia alebo recruiteri. Tieto pozície rastú dvakrát rýchlejšie a mzdy v nich rastú o 42 % rýchlejšie, než pri pozíciách demokratizovaných.
Demokratizované pozície sú naopak tie, kde AI zjednodušuje prácu natoľko, že ju zvládne aj menej skúsený človek, napríklad časť práce IT service manažérov alebo zdravotníckych asistentov. Tu rastie ponuka práce pomalšie a aj mzdový rast je výrazne nižší.
Pre niekoho, kto si dnes plánuje kariéru alebo rozvoj svojho tímu, je to dôležitá informácia. Otázka neznie len „bude moja práca nahradená AI?“, ale „bude AI z mojej práce robiť bežnú komoditu, alebo naopak zvýši hodnotu môjho úsudku a odbornosti?“ Odpoveď do veľkej miery závisí od toho, či sa človek naučí AI riadiť na vyššej úrovni, alebo zostane v roli, ktorú si AI časom sama osvojí.
Pohľad podľa sektorov – kde sa to deje najrýchlejšie
Dopad AI nie je rovnomerný. Líši sa podľa odvetvia, a tieto rozdiely sú podstatné pre každého, kto plánuje vzdelávanie tímu alebo vlastný kariérny rozvoj.
Technológie, médiá a telekomunikácie. Tento sektor jednoznačne vedie v miere AI-related pracovných ponúk – takmer každá ôsma nová pozícia v odvetví dnes priamo súvisí s AI. Je to logické: sektor, ktorý AI vyvíja, ju aj najrýchlejšie aplikuje na seba. Pre IT odborníkov to znamená, že znalosť práce s AI nástrojmi, od asistovaného programovania až po automatizáciu workflow, sa rýchlo presúva z „výhody“ do „štandardnej požiadavky“.
Profesionálne služby. Druhý najvyšší podiel rastu AI pozícií. Konzultačné, právne, účtovné a podobné služby čelia situácii, kde AI zvláda čoraz väčšiu časť analytickej a dokumentačnej práce. Goldman Sachs vo svojej analýze priamo spomína manažérskych konzultantov medzi profesiami, ktoré už pocítili určité vytesnenie práce smerom k AI, Síce ide o relatívne malú časť celkového trhu práce, ale signál je jasný.
Finančné služby. Sektor s jedným z najvýraznejších rozdielov medzi potenciálom automatizácie a jej reálnym nasadením. Podľa BCG má finančný sektor (spolu s právnymi službami) vysoký automatizačný potenciál, ktorý sa však v praxi nasadzuje pomalšie než napríklad v technológiách. Pravdepodobne pre reguláciu a citlivosť dát. Napriek tomu už dnes platí, že transakčné a back-office pozície sú medzi najviac ohrozenými, kým AI governance, detekcia podvodov a automatizácia compliance patria medzi najžiadanejšie zručnosti s priemerným časom obsadenia pozície 6 až 7 mesiacov, čo je jasný signál nedostatku kvalifikovaných ľudí.
Výroba. Špecifický prípad – manufacturing má vyšší podiel pracovných inzerátov vyžadujúcich AI zručnosti než napríklad finančné služby, hoci ako odvetvie je menej „AI-exponované“ v zmysle technologickej podstaty práce. Odhady hovoria o približne dvoch miliónoch výrobných pracovníkov, ktorí budú potrebovať AI rekvalifikáciu už v priebehu tohto roku, najmä v oblastiach predikatívnej údržby, optimalizácie dodávateľského reťazca a kontroly kvality.
Zdravotníctvo. Sektor s najnižším podielom AI-related rastu pracovných miest (menej než 1 %), čo ale neznamená nízku dôležitosť – naopak. Adopcia AI v zdravotníctve je pomalšia než v iných odvetviach z dôvodu regulácie a rizika, napriek tomu, že potreba je akútna. Súčasne ide o sektor s jedným z najvýraznejších nedostatkov kvalifikovaných ľudí pre klinické AI aplikácie, kde sa vyžaduje kombinácia odbornej medicínskej praxe aj AI zručností.
Energetika a verejný sektor. Energetický sektor má nižšiu expozíciu voči AI než iné odvetvia, ale firmy v ňom napriek tomu intenzívne naberajú ľudí s AI zručnosťami a ponúkajú za to výrazné mzdové prémie. Vo verejnej správe AI podľa analýz nepridáva nové pozície, ale výrazne pretvára existujúce, takže mení sa náplň práce, nie počet ľudí.
Mzdová prémia za AI zručnosti rastie
Jedno z najkonkrétnejších čísel, ktoré stojí za zapamätanie: mzdová prémia za AI zručnosti dosiahla podľa PwC 62 %, čo predstavuje nárast z 57 % v predchádzajúcom roku. Inak povedané – ľudia, ktorí preukázateľne vedia efektívne pracovať s AI nástrojmi, zarábajú v priemere o viac než polovicu viac než ich kolegovia bez tejto zručnosti, a tento rozdiel sa stále zväčšuje.
Podobný obraz ponúka aj výskum Anthropic Economic Index, ktorý sleduje, ako sa reálne využívanie AI nástrojov (na základe dát z používania Claude) prelína s teoretickým potenciálom automatizácie jednotlivých pracovných úloh. Ukazuje sa, že veľká väčšina úloh, ktoré sú teoreticky pre AI zvládnuteľné, sa už v praxi profesionálne automatizuje, čo znamená, že medzera medzi „AI to dokáže“ a „AI to už reálne robí“ sa rýchlo zmenšuje.
Skill gap nie je strašiak, je to fakt
World Economic Forum vo svojej správe o budúcnosti práce uvádza prepočet, ktorý dobre ilustruje veľkosť výzvy: ak by globálnu pracovnú silu predstavovalo 100 ľudí, 29 z nich bude potrebovať rekvalifikáciu, aby zostali vo svojej súčasnej pozícii, 19 bude potrebovať rekvalifikáciu na úplne novú rolu, a 11 bude rekvalifikáciu potrebovať, ale pravdepodobne sa k nej nedostane. Celosvetovo ide o približne 120 miliónov ľudí v strednodobom riziku straty zamestnania pre nedostatok preškolenia.
Pre Európu OECD priamo upozorňuje, že súčasná ponuka vzdelávania v oblasti AI pravdepodobne nestačí pokryť rastúcu potrebu všeobecnej AI gramotnosti. Európska komisia odhaduje, že až 6,5 % pracovnej sily EÚ bude do roku 2030 musieť prejsť na inú profesiu, ak sa AI bude adoptovať v očakávanom tempe. McKinsey vo svojej analýze európskeho trhu práce zároveň zdôrazňuje, že najväčšie medzery sa netýkajú len technických zručností (pokročilé IT zručnosti, programovanie, dátová analýza), ale aj „mäkkých“ kompetencií – leadershipu, komunikácie a kritického myslenia. Je to dôležitá pripomienka, že vzdelávanie v ére AI nesmie byť len o technických nástrojoch.
Pre stredoeurópsky región je relevantné aj to, že Česko a Slovensko sú už dnes súčasťou medzinárodných iniciatív zameraných na rozvoj AI kompetencií (napríklad projekt AI-EmpaTe, zameraný na vzdelávanie pedagógov), čo potvrdzuje, že téma sa berie vážne aj na úrovni vzdelávacej politiky, nielen na úrovni jednotlivých firiem.
Čo to znamená v praxi
Z týchto dát vyplývajú tri veci, ktoré sa oplatí mať na pamäti:
AI nenahrádza ľudí ako kategóriu – preraďuje ich medzi „tých, čo idú s ňou“ a „tých, čo zaostávajú“. Rozdiel v produktivite, mzdách a rýchlosti kariérneho rastu medzi týmito dvoma skupinami sa podľa všetkých dostupných analýz zväčšuje, nie zmenšuje.
Najviac získavajú tí, ktorí kombinujú odbornosť so zručnosťou riadiť AI, nie tí, ktorí AI len mechanicky používajú. Presne to popisuje rozdiel medzi „profesionalizovanými“ a „demokratizovanými“ pozíciami. AI zvyšuje hodnotu skutočného úsudku a znižuje hodnotu rutinnej exekúcie.
Tempo zmeny je rýchlejšie než tempo firemných vzdelávacích programov, a to je presne tá medzera, ktorú treba aktívne riešiť, nie čakať, že sa vyplní sama.
V Gopase to vidíme aj na vlastných číslach. Rastúci záujem o AI nástroje v praxi, prompt engineering, Python a dátovú analytiku, AI pre kancelársku produktivitu, aj AI-assisted development. Nie je to náhoda. Je to presne tá istá dynamika, ktorú popisujú PwC, Goldman Sachs aj OECD vo svojich analýzach, len premietnutá do reálnych rozhodnutí konkrétnych ľudí a firiem na našom trhu.
Otázka, ktorú si treba položiť, teda znie: do ktorej skupiny chcete patriť o dva roky? Medzi tých, ktorých AI urobila výrazne produktívnejšími, alebo medzi tých, ktorí čakali, až bude neskoro?
